Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Názory prezidentských kandidátov na vážne spoločensko-etické otázky súčasnosti.

9. 3. 2009

 

Podpísali by ste zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia?

Ivan Gašparovič (katolík): Základom morálnych hodnôt spoločnosti bola, je aj bude tradičná rodina, postavená na vzťahu otca, matky a dieťaťa. Ak ide o ľudí rovnakého pohlavia, nie je problém, aby si svoje majetkové a iné vzťahy upravili zmluvne existujúcim občianskym zákonníkom.

Iveta Radičová (katolíčka): Trvám na tom, že nie názov, ale obsah zákona je určujúci. Musí byť výsledkom širšej spoločenskej zhody a nie zdrojom ďalšieho rozdeľovania spoločnosti. Myslím, že úlohou prezidenta je urobiť všetko preto, aby sme aj na takúto rozdeľujúcu tému našli spoločnú reč.

František Mikloško (katolík): Riadim sa židovsko-krestianským učením, že manželstvo tvorí muž a žena. Je to v 4.prikázaní Desatora: „Cti otca a matku svoju". Zákon o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia by som preto nepodpísal.

Zuzana Martináková (katolíčka): Podporím zákony, ktoré odstránia praktické problémy ich spolunažívania. Napríklad právo na informácie o partnerovi ak je hospitalizovaný, dedičské konanie a pod. Nepodporila by som adopcie detí homosexuálmi, ani zrovnoprávnenie ich zväzku s manželstvom.

Milan Melník (katolík): Aký by to bol zákon? Obávam sa, že „teoretizujeme" a zbytočne traumatizujeme spoločnosť s touto témou. Je dôležitá, ale nie je na programe agendy politických strán, aspoň v najbližšom období. Mám pocit, že žiaden návrh v tomto smere ešte nie je v parlamente. Ak by som mal odpovedať na vašu otázku, musel by som sa s obsahom návrhu zákona zoznámiť a až potom sa môžem vyjadriť. Skúsme ale teoreticky:

Zodpovedný štát musí podporovať štandardný rodinný spôsob života, ktorý je postavený na spoločnom zväzku muža a ženy. Táto skutočnosť by však nemala znamenať, že príslušníci sexuálnych menšín (lesbické ženy a homosexuálni muži) majú byť diskriminovaní v prípade zamestnania, štúdia alebo v podobných závažných situáciách.

Opieram sa o hodnoty kresťanstva. To výrazným spôsobom formovalo všeobecne akceptované hodnotové zameranie Európy. Dnes je preto stabilným a ekonomicky vyspelým kontinentom. Jej história dokazuje, že z hľadiska plnohodnotného napĺňania ľudských a občianskych práv je dôležitá vzájomná úcta a tolerancia.

Ústava Slovenskej republiky uvádza, že základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Vychádzajme z týchto dvoch viet. Oveľa viac ako teoretizovanie je dôležitá vzájomná úcta a tolerancia.

Milan Sidor (svetský humanista): Áno, podpísal by som ho. Dvojica osôb akéhokoľvek pohlavia, pokiaľ sú spôsobilé na právne úkony, má mať právo na uzavretie dohody o vzájomných vzťahoch i na registráciu tejto dohody. Myslím si, že dnešný problém nie je v tomto. Problémom je: kto okrem rodičov má právo vychovávať deti, ktoré o rodičov prišli.

Tam by mal ostať v platnosti princíp, že to môže byť výlučne heterosexuálny pár - muž a žena. Nevidím to ako otázku pohlavia a pohlavného života, ale ako otázku rodu: tá dvojica nemusí vzniknúť a jestvovať kvôli sexu, ale deti majú vyrastať v prostredí, ktoré čo najviac pripomína ucelenú rodinu - pod vplyvom ľudí oboch rodov.

Dagmar Bollová (evanjelička): Myslím, že tento ustavične ponúkaný problém čoskoro zanikne v problémoch existenčných, takže ho nebude treba podpisovať.

 

 

Má mať žena právo slobodne sa rozhodnúť, či pôjde na potrat?


Ivan Gašparovič (katolík): Je to morálna stránka tejto zložitej otázky. Naša legislatíva to pri splnení zákonných podmienok umožňuje, najmä ak je ohrozený život matky.

Iveta Radičová (katolíčka): Rozhodnutie dať život je vysoko intímna záležitosť. Dôverujem našim ženám, že sa správajú zodpovedne a rozhodujú na základe vnútorných hodnôt, svedomia a viery. Pre takéto zodpovedné rozhodovanie musíme sprístupniť čo najviac kvalifikovaných informácií, možných alternatívnych riešení a pomoci. A zároveň zjednodušiť proces adopcií a umiestňovanie detí do náhradných rodín.

František Mikloško (katolík): Žena má v tejto otázke po právnej stránke také právo, aké jej umožňuje zákon. Slovenský zákon o potrate z roku 1986 patrí k najliberálnejším na svete. Ja v tejto otázke vyznávam náuku katolíckej cirkvi. Nikto nemá právo rozhodnúť o nevinnom ľudskom živote.

Zuzana Martináková (katolíčka): Sama som vychovala troch synov, čo vystihuje aj môj postoj k interrupciám. Považujem ich za tragédiu, ale zároveň aj autonómne právo ženy slobodne sa rozhodnúť. Riešenie nie je v zákaze, ktoré by viedlo k „tajným" interrupciám pri obrovských rizikách.

Milan Melník (katolík): Štátne orgány a spoločenské inštitúcie musia všestranne podporovali rodiny s deťmi, ktoré sú predpokladom zachovania národa. Verejní činitelia musia prijímať také rozhodnutia, ktoré budú upevňovať sociálne istoty rodín, osobitne matiek. Interrupcie môže minimalizovať účinná pomoc v zložitých životných situáciách spolu s výchovou k mravnosti a etike.

Ako kresťan odmietam umelé prerušenie tehotenstva. Ako človek s demokratickým zmýšľaním si ale uvedomujem, že nie je možné vykonávanie interrupcií zakázať prostredníctvom legislatívy. Tú je však možné sprísniť a vykonávanie interrupcií obmedziť len v presne stanovených situáciách. ( O nich by mali rozhodnúť lekári v spolupráci s matkou.) Každé dieťa má právo narodiť sa ako želané - chcené dieťa. Pozitívne vnímam návrhy na predĺženie času takzvanej informovanosti - teda času troch dní, ktorý má matka, alebo by mala mať k dispozícii, aby prijala konečné rozhodnutie. Aj preto obmedzenie interrupcií nevnímam v rovine legislatívnych zákazov, ale kladiem dôraz na výchovu, morálku a prorodinnú sociálnu politiku.

Milan Sidor (svetský humanista): Postavte, prosím, otázku reálne: Kto okrem ženy má právo rozhodnúť, či donosí počatý plod? Tak ako v iných oblastiach, aj v tejto som za slobodu ľudskej osobnosti. Nikto nemá právo nútiť inú osobu do ničoho. Teda ani do tehotenstva a pôrodu, ktoré často bývajú rizikové - a znamenajú dlhodobý, doslovne celoživotný záväzok starať sa o dieťa. Ak niektorá žena cíti, že nie je spôsobilá takýto záväzok prevziať, musí mať právo rozhodnúť sa podľa vlastnej vôle. Samozrejme - po zrelej úvahe a s vedomím všetkých možných súvislostí.

Dagmar Bollová (evanjelička): Právo vzdať sa svojho nenarodeného dieťaťa by som určite ponechala chorým a znásilneným ženám. Ostatným interupciám treba preventívne predchádzať výchovou k zodpovednému sexu.

 

 

 Podpísali by ste zákon, ktorý by povoľoval eutanáziu?

Ivan Gašparovič (katolík): Tu ide o najväčšiu hodnotu - ľudský život. „Právo na smrť" síce uzákonili niektoré štáty, ale naša kresťanská kultúra je postavená na princípe ochrany ľudského života do poslednej chvíle.

Iveta Radičová (katolíčka): Keď bola na tom moja mamička veľmi zle, tak sme do poslednej chvíle dúfali v zázrak. Žiaľ, nestal sa. Iný postoj je pre mňa nepredstaviteľný. Ako prezidentka krajiny by som nikdy nepodpísala zákon, ktorý je v rozpore s jej Ústavou. A eutanázia je.

František Mikloško (katolík): Takýto zákon by som nepodpísal. Život je príliš veľké tajomstvo, aby sa naň siahlo.

Zuzana Martináková (katolíčka): Eutanáziu považujem za jednu z najzložitejších etických otázok vôbec a na Slovensku sa o nej doposiaľ hovorí veľmi málo. Bez verejnej diskusie za účasti odborníkov, lekárov a všetkých významných spoločenských skupín, by priama odpoveď áno alebo nie bola nezodpovedná

Milan Melník (katolík): Neviem si predstaviť rozhodovanie, ktorý život sa má ukončiť a o ktorý treba ešte bojovať. Pripusťme všeobecnú eutanáziu a nemusíme sa snažiť o zdokonaľovanie liečebných postupov na nateraz neliečiteľné choroby. Čo tak skôr zákon o pomoci štátu nevyliečiteľne chorým a ich príbuzným ekonomicky prežiť toto smutné obdobie?

Milan Sidor (svetský humanista): Eutanázia je príliš široký pojem. Používali ho aj nacisti, keď dávali zabíjať takzvane menejcenných ľudí - fyzicky alebo duševne postihnutých. Diskusia, ktorá sa vedie dnes, týka sa podstatne užšieho pojmu. Ide o to, či má byť človeku povolené zomrieť, keď sa tak rozhodne. Podľa môjho názoru každý človek má mať toto právo. Iná vec je, či niekto iný môže rozhodnúť o ukončení života za takého človeka, ktorý nie je schopný sa rozhodnúť sám, alebo nie je schopný vôbec prejaviť svoju vôľu. V tomto smere by som bol veľmi obozretný. Zákon by musel obsahovať ustanovenia o náročných hodnoteniach situácie, o mnohostrannej zodpovednosti... Aby sme neumožnili nikomu z hmotárskych egoistov zbaviť sa príbuzného, ktorého majetku sa nevedia dočkať. Na druhej strane však nesmieme predlžovať bolestný život v utrpení človeku, ktorý nemá nádej na vyliečenie. Veľmi, veľmi by som o podpísaní takéhoto zákona rozmýšľal.

Dagmar Bollová (evanjelička): Je to síce demokratické - rozhodovať o svojom osude, ale bol by zneužiteľný. Nepodpísala by som taký zákon.

 

Podpísali by ste zákon, ktorý by zakázal fajčenie v reštauráciách a baroch? Fajčíte?


Ivan Gašparovič (katolík) Som pripravený podporiť každý zákon, ktorý je v prospech zdravia občanov. Sám som nefajčiar.

Iveta Radičová (katolíčka): Podpísala by som zákon, ktorým nefajčiari prestanú byť obťažovaní dymom z cigariet v reštauráciách a baroch. Ak tam však bude vyhradený uzavretý priestor len pre fajčiarov, nech tam fajčia. Ako raz povedal Milan Markovič: „Fajčiari mi neprekážajú, len keby ten dym zo seba nevypúšťali". Fajčím príležitostne, keď ma ponúknu. Tak ma neponúkajte, prosím.

František Mikloško (katolík): Nefajčím. Zákon o úplnom zákaze fajčenia by som vrátil do parlamentu. Riešenie vidím v oddelených priestoroch pre nefajčiarov a fajčiarov.

Zuzana Martináková (katolíčka): Som celoživotný nefajčiar, no rozhodne by som fajčiarov „nevyháňala" niekde za tabule miest, ako počuť extrémne názory. Avšak cieľom zákazu fajčenia v baroch a reštauráciách nie je trestať fajčiarov, ale chrániť nefajčiarov. A to je priorita číslo jeden.

Milan Melník (katolík): Bez mihnutia oka. A bez výčitiek voči komukoľvek. Zdravie musí stáť nad záujmami „biznisu". Som nefajčiar.

Milan Sidor (svetský humanista): Podpísal by som a to hlavne preto, že z roka na rok sa nám zhoršujú zdravotné štatistiky. Stúpa počet pľúcnych chorôb a osobitne rakoviny hrdla. Na druhej strane by som minimálne niekoľko rokov predtým inicioval osobitnú mediálnu a osvetovú kampaň poukazujúcu na skutočné otrasné dôsledky fajčenia.

Dagmar Bollová (evanjelička): Neviem, či by nebolo rozumnejšie, aby boli reštaurácie a bary oddelene pre nefajčiarov a iné pre fajčiarov. V súčasnosti i tak návštevnosť týchto zariadení klesá, majiteľom by taký zákon veľmi ohrozil prevádzkové možnosti. Môj podpis by závisel od formulácie obsahu návrhu zákona.

Zdroj: www.volby.sme.sk

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.